Čierne diery publikujú reportáže a výskumy architektúry vo forme cestopisných kníh. Prvé dve časti série s názvom Čierne diery 1 a 2 stali nezávislými bestsellermi, inšpiráciou pre ochranu kultúrneho dedičstva a rozvoj cestovného ruchu – ale zároveň poukazujú na medzery v poznaní histórie či vo vzťahu k životnému prostrediu. Knihy majú osobitný dôraz na dizajn – od tvorby vlastných písiem cez ručnú sadzbu až po úpravu fotografií pre tlač z priamych farieb. Získali Národnú cenu za dizajn, Cenu Nadácie Tatra banky za umenie a Cenu profesora Martina Kusého.

Zo samovydavateľa sa Čierne diery stali partnerom aj pre ďalšie inštitúcie pri vydávaní odborných kníh – spolupracujú napríklad so Slovenskou akadémiou vied a Slovenskou národnou galériou. Prvotné zameranie na industriálne pamiatky sa rozšírilo o architektonickú modernu, sochárstvo a ďalšie oblasti. V roku 2022 vyšli knihy: Dom odborov – Istropolis, Elektrárne a Liečba sochami.

Aktivizmus Čiernych dier sprevádza tvorba grafík na vlastnom risografickom stroji. Od roku 2015 sa do série zapojilo viac než 80 autoriek a autorov z prostredia výtvarného umenia, ilustrácie a grafického dizajnu. Podarilo sa im nadchnúť Slovensko naprieč generáciami pre niektoré historické, donedávna prehliadané typy architektúry. Čierne diery sa zároveň stali organizáciou, ktorá dokáže priamo finančne podporovať ochranu kultúrneho dedičstva – ale aj iné mimovládne organizácie v oblasti sociálnej práce. V roku 2020 získala celú sériu grafík do zbierky Slovenská národná galéria.
Esej Niny Gažovičovej

Čierne diery zastrešili zrejme najväčšiu pamiatkovú vzburu v histórii Slovenska – viac než 70 známych pamiatok od Dómu sv. Martina až po Spišský hrad zhaslo osvetlenie na podporu ochrankýň a ochrancov kultúrneho dedičstva. Hrozilo totiž, že nový zákon spraví z pamiatkarov iba štatistov. Pod tlakom odbornej obce sa podarilo zabrániť najhoršiemu. Podobne sa aktivisti zapojili aj do ďalších iniciatív na ochranu pamiatok. Na podnet iniciovaný Čiernymi dierami bol brutalistický Dom umenia v Piešťanoch vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Tisíce zberateľov umožňujú Čiernym dieram finančne sa angažovať v oblasti kultúry a sociálnej práce. V oblasti obnovy pamiatok si napríklad prenajali schátranú časť kaštieľa v Jelšave, aby ju oživili na experimentálne ubytovanie. Spolu s partnermi odkúpili väčšinu bytov v historickom obytnom dome železiarní v Betliari, aby pamiatku obnovili na cenovo dostupné nájomné bývanie. Pracujú aj na obnove baníckeho domu v Smolníckej Hute. A zreštaurovali napríklad aj sochárske diela Alexandra Trizuljaka v Piešťanoch a Juraja Gavulu v Bratislave.

V pandemickom roku 2020 vyzbierali Čierne diery zhruba 200.000 eur na podporu komunít v oblasti kultúry a sociálnej práce. Hlavným zdrojom bola tvorba grafík alebo následná dražba diel, ktoré darovali samotní zberatelia. Čierne diery napríklad získali 27.000 eur na opravu historickej školy pre majstra kyjatických hračiek, 25.000 eur pre ľudí z Ukrajiny, 20.000 na novú kotolňu Kultúrneho centra Kláštor v Rožňave, 12.000 eur pre rodičovské centrum vylúčených komunít v Dobšinej, 11.000 eur na aktivity v prospech Liečebného domu Machnáč, 10.000 eur na výskum modernej architektúry na Slovenskej akadémii vied, 10.000 eur pre Július Koller Society a podobné sumy pre množstvo ďalších projektov – od ľudí bez domova až po feministické organizácie.

Čierne diery si prenajali časť schátraného kaštieľa Coburgovcov v Jelšave, aby ju oživili na experimentálne ubytovanie. Projekt je realizovaný bezzásahovou formou ako gesto, že ruinu je možné oživiť, aj keď práve nie je k dispozícii miliónový rozpočet. Architekti 2021 a Dielňa Haus získali za projekt Cenu za architektúru CE·ZA·AR. Realizácia zamestnala aj miestnu komunitu. Návšteva bude k dispozícii na rezerváciu zadarmo alebo za dobrovoľný príspevok na ďalšiu obnovu kaštieľa.

Slovensko má dlh voči sochárom a sochárkam, ktorých diela dopĺňali architektúru sídlisk, škôl či nemocníc. Stovky umeleckých diel vznikli ako štátne zákazky v čase masívnej socialistickej výstavby a po páde režimu boli ponechané chátraniu a likvidácii. Čierne diery sa popri osvetovej a vydavateľskej činnosti pričinili o záchranu viacerých z nich. V Piešťanoch finacnovali navrátenie diela Alexandra Trizuljaka s váhou 28 ton na kúpeľný ostrov. V Bratislave iniciovali zreštaurovanie reliéfnej steny Juraja Gavulu v čokoládovni Figaro (Mondelēz).

Prienikom medzi knižnou a výtvarnou tvorbou Čiernych dier sa stali knihy zviazané z grafických listov. Prvou bola Stratená Bratislava s tridsiatimi ilustráciami Daniely Olejníkovej o zanikajúcich alebo meniacich sa priemyselných pamiatkach v Bratislave. Kniha bola vytlačená v náklade 850 kusov na risografoch v ateliéri Čiernych dier v Novej Cvernovke a ručne zviazaná japonskou väzbou v Knihviazačstve J+D. Autor tlače, dizajnu a písma Michal Tornyai získal v roku 2020 Národnú cenu za dizajn.

Pre zvýšenie povedomia o zachovaných pamiatkach priemyslu vydávajú Čierne diery Mapy technických pamiatok v krajských mestách Slovenska. Každá mapa obsahuje ilustrácie, texty a polohy objektov. Vizuál od Ondreja Gavaldu bol v roku 2018 ocenený Národnou cenou za dizajn. Okrem máp pamiatok vydáva združenie aj mapy železníc s dizajnom Ondreja Jóba, ktorý je inšpirovaný modernistickými mapami metra New Yorku a Londýna. Staršia webová mapa s databázou pamiatok od Čiernych dier bola zrušená. Zaujímavé stavby po novom dopĺňajú web architektúry 20. storočia www.register-architektury.sk

V snahe o rozvoj mäkkého turizmu zastrešili Čierne diery stavbu Lesnej sauny v Spišskom Hrhove. Saunu navrhli architektky Woven, ktoré za ňu získali Cenu za architektúru CE·ZA·AR v hlasovaní verejnosti v roku 2020. Objekt postavili pracovníci obecnej firmy Spišského Hrhova. Obec je známa projektmi na integráciu rómskej komunity. Sauna je k dispozícii bezplatne alebo za dobrovoľný poplatok po rezervácii na stránke www.lesnasauna.sk

Ocenenia:

BigMat National Prize (2023)
Nominácia: Mies van der Rohe (2023)
Adept na cenu Fénix (2023)
Najkrajšie knihy Slovenska (2022)
Národná cena za dizajn (2022)
Národná cena za dizajn (2022)
Cena za architektúru CE·ZA·AR (2022)
Cena prof. Martina Kusého (2022)
Cena mesta Piešťany (2021)
Slovenská národná galéria (2020)
Národná cena za dizajn (2020)
Cena za architektúru CE·ZA·AR (2020)
Cena Tatra banky za umenie (2019)
Cena prof. Martina Kusého (2019)
Cena časopisu ASB (2019)
Forbes 30 pod 30 (2019)
Národná cena za dizajn (2018)
Cena Most od Rady mládeže (2016)

Články v médiách:
Ponor do Čiernych dier (Denník N)SNG získala Čierne diery (Denník SME)Gažovičová: Mať alebo byť? (SOGA)Trnovská: Trafili všetko (Flashart)Naj knihu už nezoženiete (Denník N)Slovákov pochytil ošiaľ (Plus 7 dní)27-tisíc pre majstra z Kyjatíc (Čas)People of Print (Británia)Financial Times (Británia) The Calvert Journal (Británia)Česká televize (Události)Dokument: Budujeme Slovensko (RTVS)Kniha Risomania (Švajčiarsko)Kniha: Slovensko v dielach SNGSlanted: Yearbook of Type (Nemecko)Riso Kagaku Corporation (Japonsko)Subsequence magazine (Japonsko) Arts Observer Field Archive (Taiwan)Hype and Hyper (Maďarsko)

Výstavy:

Továreň na koberce, Revúca (2023)
Graphic Days, Turín (2023)
Múzeum Andrássyovcov, Betliar (2022)
Európsky parlament, Brusel (2022)
Kasárne/Kulturpark, Košice (2021)
Nová synagóga, Žilina (2020)
Aukčná spol. SOGA, Bratislava (2020)
Nádvorie, Trnava (2018)
Rada Európskej únie, Brusel (2016)
Bratislava Design Week (2015)

Viaceré knihy Čiernych dier sú vysádzané vlastnými písmami. Pre risografickú publikáciu Stratená Bratislava, ručne zviazanú z grafík Daniely Olejníkovej, navrhol Michal Tornyai geometrický písmový systém Diery, inšpirovaný písmami industriálnej éry. Pre knihu Sochy Piešťan zhotovil bezserifový grotesk Socha. Pre knihu Čierne diery 2 textové písmo Grunt.

Čierne diery odkladajú nepodarky a nátlačky grafík na tvorbu nových produktov. Stali sa z nich obálky na upcyklovanú módu študia Bagbet, obálky zinov Železničné vodojemy Slovenska, ktoré boli ocenené Národnou cenou za dizajn v roku 2020, alebo napríklad ručne zviazaná séria šiestich kníh Makula, z ktorých boli tri kusy vydražené individuálne po zhruba 6.000 eur na oživenie kaštieľa v Jelšave.

Čierne diery sa od roku 2014 venujú architektúre, ktorá je na Slovensku dlhodobo prehliadaná – od storočných tovární cez opustené kúpele až po ikony modernej architektúry. Ich knihy si našli tisíce čitateľov, grafiky sa stali zberateľským fenoménom v zbierke Slovenskej národnej galérie a výťažky z predaja pomohli komunitám v oblasti kultúry a sociálnej práce. Členmi občianskeho združenia sú: editor Martin Lipták, novinár Andrej Sarvaš, urbanistka Lívia Gažová, dizajnér Michal Tornyai, historik Lukáš Patera, grafická dizajnérka Barbara Kowalczuková a architekt Miroslav Beňák.

Kontakt: ciernediery@gmail.com

Čierne diery publikujú reportáže a výskumy architektúry vo forme cestopisných kníh. Prvé dve časti série s názvom Čierne diery 1 a 2 stali nezávislými bestsellermi, inšpiráciou pre ochranu kultúrneho dedičstva a rozvoj cestovného ruchu – ale zároveň poukazujú na medzery v poznaní histórie či vo vzťahu k životnému prostrediu. Knihy majú osobitný dôraz na dizajn – od tvorby vlastných písiem cez ručnú sadzbu až po úpravu fotografií pre tlač z priamych farieb. Získali Národnú cenu za dizajn, Cenu Nadácie Tatra banky za umenie a Cenu profesora Martina Kusého.

Zo samovydavateľa sa Čierne diery stali partnerom aj pre ďalšie inštitúcie pri vydávaní odborných kníh – spolupracujú napríklad so Slovenskou akadémiou vied a Slovenskou národnou galériou. Prvotné zameranie na industriálne pamiatky sa rozšírilo o architektonickú modernu, sochárstvo a ďalšie oblasti. V roku 2022 vyšli knihy: Dom odborov – Istropolis, Elektrárne a Liečba sochami.

Aktivizmus Čiernych dier sprevádza tvorba grafík na vlastnom risografickom stroji. Od roku 2015 sa do série zapojilo viac než 80 autoriek a autorov z prostredia výtvarného umenia, ilustrácie a grafického dizajnu. Podarilo sa im nadchnúť Slovensko naprieč generáciami pre niektoré historické, donedávna prehliadané typy architektúry. Čierne diery sa zároveň stali organizáciou, ktorá dokáže priamo finančne podporovať ochranu kultúrneho dedičstva – ale aj iné mimovládne organizácie v oblasti sociálnej práce. V roku 2020 získala celú sériu grafík do zbierky Slovenská národná galéria.
Esej Niny Gažovičovej

Čierne diery zastrešili zrejme najväčšiu pamiatkovú vzburu v histórii Slovenska – viac než 70 známych pamiatok od Dómu sv. Martina až po Spišský hrad zhaslo osvetlenie na podporu ochrankýň a ochrancov kultúrneho dedičstva. Hrozilo totiž, že nový zákon spraví z pamiatkarov iba štatistov. Pod tlakom odbornej obce sa podarilo zabrániť najhoršiemu. Podobne sa aktivisti zapojili aj do ďalších iniciatív na ochranu pamiatok. Na podnet iniciovaný Čiernymi dierami bol brutalistický Dom umenia v Piešťanoch vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Tisíce zberateľov umožňujú Čiernym dieram finančne sa angažovať v oblasti kultúry a sociálnej práce. V oblasti obnovy pamiatok si napríklad prenajali schátranú časť kaštieľa v Jelšave, aby ju oživili na experimentálne ubytovanie. Spolu s partnermi odkúpili väčšinu bytov v historickom obytnom dome železiarní v Betliari, aby pamiatku obnovili na cenovo dostupné nájomné bývanie. Pracujú aj na obnove baníckeho domu v Smolníckej Hute. A zreštaurovali napríklad aj sochárske diela Alexandra Trizuljaka v Piešťanoch a Juraja Gavulu v Bratislave.

V pandemickom roku 2020 vyzbierali Čierne diery zhruba 200.000 eur na podporu komunít v oblasti kultúry a sociálnej práce. Hlavným zdrojom bola tvorba grafík alebo následná dražba diel, ktoré darovali samotní zberatelia. Čierne diery napríklad získali 27.000 eur na opravu historickej školy pre majstra kyjatických hračiek, 25.000 eur pre ľudí z Ukrajiny, 20.000 na novú kotolňu Kultúrneho centra Kláštor v Rožňave, 12.000 eur pre rodičovské centrum vylúčených komunít v Dobšinej, 11.000 eur na aktivity v prospech Liečebného domu Machnáč, 10.000 eur na výskum modernej architektúry na Slovenskej akadémii vied, 10.000 eur pre Július Koller Society a podobné sumy pre množstvo ďalších projektov – od ľudí bez domova až po feministické organizácie.

Čierne diery si prenajali časť schátraného kaštieľa Coburgovcov v Jelšave, aby ju oživili na experimentálne ubytovanie. Projekt je realizovaný bezzásahovou formou ako gesto, že ruinu je možné oživiť, aj keď práve nie je k dispozícii miliónový rozpočet. Architekti 2021 a Dielňa Haus získali za projekt Cenu za architektúru CE·ZA·AR. Realizácia zamestnala aj miestnu komunitu. Návšteva bude k dispozícii na rezerváciu zadarmo alebo za dobrovoľný príspevok na ďalšiu obnovu kaštieľa.

Slovensko má dlh voči sochárom a sochárkam, ktorých diela dopĺňali architektúru sídlisk, škôl či nemocníc. Stovky umeleckých diel vznikli ako štátne zákazky v čase masívnej socialistickej výstavby a po páde režimu boli ponechané chátraniu a likvidácii. Čierne diery sa popri osvetovej a vydavateľskej činnosti pričinili o záchranu viacerých z nich. V Piešťanoch finacnovali navrátenie diela Alexandra Trizuljaka s váhou 28 ton na kúpeľný ostrov. V Bratislave iniciovali zreštaurovanie reliéfnej steny Juraja Gavulu v čokoládovni Figaro (Mondelēz).

Prienikom medzi knižnou a výtvarnou tvorbou Čiernych dier sa stali knihy zviazané z grafických listov. Prvou bola Stratená Bratislava s tridsiatimi ilustráciami Daniely Olejníkovej o zanikajúcich alebo meniacich sa priemyselných pamiatkach v Bratislave. Kniha bola vytlačená v náklade 850 kusov na risografoch v ateliéri Čiernych dier v Novej Cvernovke a ručne zviazaná japonskou väzbou v Knihviazačstve J+D. Autor tlače, dizajnu a písma Michal Tornyai získal v roku 2020 Národnú cenu za dizajn.

Pre zvýšenie povedomia o zachovaných pamiatkach priemyslu vydávajú Čierne diery Mapy technických pamiatok v krajských mestách Slovenska. Každá mapa obsahuje ilustrácie, texty a polohy objektov. Vizuál od Ondreja Gavaldu bol v roku 2018 ocenený Národnou cenou za dizajn. Okrem máp pamiatok vydáva združenie aj mapy železníc s dizajnom Ondreja Jóba, ktorý je inšpirovaný modernistickými mapami metra New Yorku a Londýna. Staršia webová mapa s databázou pamiatok od Čiernych dier bola zrušená. Zaujímavé stavby po novom dopĺňajú web architektúry 20. storočia www.register-architektury.sk

V snahe o rozvoj mäkkého turizmu zastrešili Čierne diery stavbu Lesnej sauny v Spišskom Hrhove. Saunu navrhli architektky Woven, ktoré za ňu získali Cenu za architektúru CE·ZA·AR v hlasovaní verejnosti v roku 2020. Objekt postavili pracovníci obecnej firmy Spišského Hrhova. Obec je známa projektmi na integráciu rómskej komunity. Sauna je k dispozícii bezplatne alebo za dobrovoľný poplatok po rezervácii na stránke www.lesnasauna.sk

Ocenenia:

BigMat National Prize (2023)
Nominácia: Mies van der Rohe (2023)
Adept na cenu Fénix (2023)
Najkrajšie knihy Slovenska (2022)
Národná cena za dizajn (2022)
Národná cena za dizajn (2022)
Cena za architektúru CE·ZA·AR (2022)
Cena prof. Martina Kusého (2022)
Cena mesta Piešťany (2021)
Slovenská národná galéria (2020)
Národná cena za dizajn (2020)
Cena za architektúru CE·ZA·AR (2020)
Cena Tatra banky za umenie (2019)
Cena prof. Martina Kusého (2019)
Cena časopisu ASB (2019)
Forbes 30 pod 30 (2019)
Národná cena za dizajn (2018)
Cena Most od Rady mládeže (2016)

Výstavy:

Továreň na koberce, Revúca (2023)
Graphic Days, Turín (2023)
Múzeum Andrássyovcov, Betliar (2022)
Európsky parlament, Brusel (2022)
Kasárne/Kulturpark, Košice (2021)
Nová synagóga, Žilina (2020)
Aukčná spol. SOGA, Bratislava (2020)
Nádvorie, Trnava (2018)
Rada Európskej únie, Brusel (2016)
Bratislava Design Week (2015)

Viaceré knihy Čiernych dier sú vysádzané vlastnými písmami. Pre risografickú publikáciu Stratená Bratislava, ručne zviazanú z grafík Daniely Olejníkovej, navrhol Michal Tornyai geometrický písmový systém Diery, inšpirovaný písmami industriálnej éry. Pre knihu Sochy Piešťan zhotovil bezserifový grotesk Socha. Pre knihu Čierne diery 2 textové písmo Grunt.

Čierne diery odkladajú nepodarky a nátlačky grafík na tvorbu nových produktov. Stali sa z nich obálky na upcyklovanú módu študia Bagbet, obálky zinov Železničné vodojemy Slovenska, ktoré boli ocenené Národnou cenou za dizajn v roku 2020, alebo napríklad ručne zviazaná séria šiestich kníh Makula, z ktorých boli tri kusy vydražené individuálne po zhruba 6.000 eur na oživenie kaštieľa v Jelšave.

Čierne diery

Príbehy pamiatok

Vydavateľstvo

Fenomén grafík

Aktivizmus

Obnova pamiatok

Finančná podpora

Kaštieľ Jelšava

Sochy

Risoknihy

Mapy industriálu

Lesná sauna

Ocenenia

Press

Výstavy

Písmo

Recyklácia

Čierne diery sa od roku 2014 venujú architektúre, ktorá je na Slovensku dlhodobo prehliadaná – od storočných tovární cez opustené kúpele až po ikony modernej architektúry. Ich knihy si našli tisíce čitateľov, grafiky sa stali zberateľským fenoménom v zbierke Slovenskej národnej galérie a výťažky z predaja pomohli komunitám v oblasti kultúry a sociálnej práce. Členmi občianskeho združenia sú: editor Martin Lipták, novinár Andrej Sarvaš, urbanistka Lívia Gažová, dizajnér Michal Tornyai, historik Lukáš Patera, grafická dizajnérka Barbara Kowalczuková a architekt Miroslav Beňák.

Kontakt: ciernediery@gmail.com