Čierne diery - Industriálna architektúra a zabudnuté miesta Slovenska

Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Železiarstvo vo Vaľkovni a okolí

Horehronie, to nie sú len rozkvitnuté lúky

Papiereň v Slavošovciach

Prvá strojová výroba v monarchii sa rozbehla vďaka odvážnej žene

Maurerova vila v Čučme

Vila prominentov skončila ako vrakovisko

Baníctvo v Čučme

Čistokrvní baníci z Gemera

Trakčná meniareň v Starom Smokovci

Dodnes vďaka nej v Tatrách jazdia električky

Ľudové náhrobníky Novohradu

Žiadne chmúrenie, ale oslava života. Skoro ako pohania

Kolónia pre zamestnancov závodov v Dubnici

Nemecké motívy na Slovensku

Mapa dier

postupne objavujeme

Instagram

Fotografický denník

Instagram post 2314386382797130060_2121738018

🔦 Je päť hodín ráno. Čas vstávať a fárať do bane. Alebo vydať novú grafiku. Toto je naša pocta baniam Malých Karpát a nášmu kamarátovi Stanovi, ktorý nás pred X rokmi nadchol pre ich históriu.Kúsok od hradu Červený kameň sa zachovali Sivá a Červená baňa zo 17. storočia, späté s rodom Pálffyovcov. Ťažba v nich nebola veľmi rentabilná, napriek tomu je Červená baňa historicky zaujímavá a v podzemí hýri farbami.Presne tak ju zobrazil ilustrátor Filip Horník pôvodom zo Smoleníc. Plnú farieb. Je to zatiaľ najpestrejšia grafika, akú sme na Risomate vytvorili. Použili sme na ňu osem farebných valcov: žltá, fluorescenčná oranžová, červená, burgundy, mätová, modrá, zlatá a čierna.Písomné zmienky o Červenej a Sivej bani siahajú do roku 1673. Doktor Johann Gottfried Becker zistil skúškou kovatosti obsah zlata a striebra v horninách. Následne gróf Mikuláš Pálffy požiadal kráľovskú komoru o otvorenie baní. Zamestnal jedenásť baníkov, z ktorých jeden bol expert na odstreľovanie hornín. V obcí Píla vznikla huta a hámor na spracovanie vyťaženej rudy. Ťažba sa odmlčala, keď sa ukázalo, že nebola výhodná. Podobne to bolo aj s ďalšími pokusmi obnoviť ju. Ku koncu druhej svetovej vojny zriadili v Sivej bani úkryt pre civilistov. Dnes už sú to len tajomné miesta v prírode pre ľudí, ktorí vedia, kde ich hľadať. A samozrejme pre živočíchy.
.
.
.
#ciernediery @filip_hornik #malekarpaty #karpaty #cervenykamen #cervenabana #sivabana #risomat #risograph #risography #risoprint #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakillustration #slovakart #slovakartist #slovaktypography #slovakarchitecture #slovenskaarchitektura #illustration #architectureillustration #cityillustration #ilustracia #dneskreslim #malba #kresba #slovensko #slovakia #grafika

Instagram post 2311355467963328239_2121738018

🌚 Hej, pssst. Polnoc. Dali sme grafiku pod rúškom tmy. Fakt len kusovku. Uhorskú kráľovskú tabakovú továreň z roku 1853. Bola to najstaršia priemyselná pamiatka v Bratislave. Schátrala, rozkradli ju, zničil ju požiar a potom ju zbúrali. Zvečnila ju Daniela Olejníková v knihe Stratená Bratislava.Zákonom chránená pamiatka sa nachádzala medzi ulicami Mýtna a Radlinského. Zbúrali ju v roku 2007. Neskôr pozemky zmenili vlastníka a vznikol obytný komplex Blumental rezidencia.Pôvodne tu stál veľký blok s výrobnými halami, veľkým skladom tabaku, administratívou a nádvoriami. Koncom 19. storočia tu pracovalo až 1200 robotníčok. Po druhej svetovej vojne bola ukončená výroba cigár a cigariet a objekty boli upravené pre potreby podniku Tesla Bratislava. Veľké halové priestory predelili na menšie, vhodnejšie pre nové využitie.Tesla sa v roku 1991 dostala do likvidácie. Staré objekty tabakovej továrne zostali opustené a otvorené zlodejom. Po ich zbúraní je jedinou pripomienkou továrne malý administratívny dom s vežičkou na Radlinského ulici č. 51. Vlastní ho mestská časť Staré Mesto.
Je to jedna z grafík Daniely Olejníkovej k pamiatkam, na ktoré sme už zabudli. Dym minulosti.
.
.
.
#ciernediery @danielaole #danielaolejnikova #risomat #modra #bratislava #risograph #risography #risoprint #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakillustration #slovakart #slovakartist #slovaktypography #slovakarchitecture #slovenskaarchitektura #illustration #architectureillustration #cityillustration #ilustracia #dneskreslim #malba #kresba #slovensko #slovakia #grafika

Instagram post 2309623943845027053_2121738018

🖍️ DRSNOU FIXOU Z BYSTRICE
Tretia grafika ako prekvapenie na dnes. Od výtvarníka Mateja Fabiana pôvodom z Banskej Bystrice. Vybral si pletiarsku továreň Slovenka, z ktorej už nič nezostalo. Dokreslil ju priamo pred nami v ateliéri fixou na pauzáky. V typickej trash estetike, ktorou sú známe jeho maľby.Grafiku sme pred chvíľou pridali na e-shop bez avíza na sociálnych sieťach pre ľudí, čo si ju náhodou všimli, kým bola preč :) Slovenka bola prvou veľkou pletiarskou fabrikou na Slovensku, vznikla v roku 1921 v Martine. Spočiatku vyrábala najmä ponožky a pančuchy. V roku 1952 sa presťahovala do Banskej Bystrice, do Súkenníckej továrne Furdíkovcov, pôvodne stoličkovej továrne. Bystrica bola kedysi mestom textilu a Slovenka sa stala jej novým symbolom. Po Nežnej revolúcii sa však nedokázala presadiť v trhovej ekonomike. Z budov architekta Miroslava Drofu zostalo torzo, ktoré bolo nedávno zbúrané pre výstavbu nového bývania. Textilná značka pokračuje dodnes.
.
.
.
#ciernediery @matej.fabian #matejfabian #risomat #banskabystrica #slovenka #risograph #risography #risoprint #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakillustration #slovakart #slovakartist #slovaktypography #slovakarchitecture #slovenskaarchitektura #illustration #architectureillustration #cityillustration #ilustracia #dneskreslim #malba #kresba #slovensko #slovakia #grafika

Instagram post 2309620864697474299_2121738018

👞 K VAŠIM SLUŽBÁM, BAŤA
Druhá grafika na dnes ako prekvapenie. Kto iný než velikán Baťa postavil najstarší obchodný dom v Bratislave. V roku 1930 to bol moderný zjav s neónovými reklamnými pruhmi s veľkým nápisom Dom služby v nemčine aj maďarčine.Grafika od výtvarníka Matúša Maťátka sa pred chvíľou vypredala na našom e-shope, kde sme ju pridali bez avíza na sociálnych sieťach. Pre ľudí, ktorí si ju náhodou všimli a snáď im urobila radosť. My ostatní si môžeme všimnúť Baťov dom každý deň pri prechádzke centrom Bratislavy :) Stavbu navrhol v roku 1930 baťovský architekt Vladimír Karfík. Nižšia časť budovy ustúpila výhľadu na Michalskú bránu. Samozrejme, aj tak to bol zásadne moderný vstup do historického centra. Žiarivá stavba musela v noci pôsobiť ako magnet. Dnes je táto ulica skôr magnet na problémy, ale samotná pamiatka si ešte uchovala niečo z pôvodného čara, aj po prestavbách.Matúš Maťátko vložil do grafiky pôvodné topánky z reklamy od Baťu a prehodil ich cez elektrické vedenie, len tak ako spomienku — „bol som tu“. .
.
.
#ciernediery @matatko.matus #risomat #bata #tomasbata #obuv #topanky #bratislava #staremesto #risograph #risography #risoprint #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakillustration #slovakart #slovakartist #slovaktypography #slovakarchitecture #slovenskaarchitektura #illustration #architectureillustration #cityillustration #ilustracia #dneskreslim #malba #kresba #slovensko #slovakia #grafika

Instagram post 2309607545458553039_2121738018

📐 ZNOVA UZRIEŤ DEDEČKA
Túto grafiku sme nestihli dokončiť, kým žil architekt Vladimír Dedeček. V nedeľu sme s ňou prišli k jeho stavbe v Modre, v miestnej časti Harmónia a ponúkli sme ju priamo okoloidúcim z terasy kaviarne Hollerung. Niekto si s prekvapením kúpil svoju obľúbenú stavbu na grafike. Niekto jej stále neprišiel na chuť. Zostávajúce kusy sme pred chvíľou zavesili na náš web.Architekt Vladimír Dedeček patril medzi najsilnejšie osobnosti slovenskej architektúry. Hovoril o sebe, že bol tesár v čase betónu. Vychádzal z geometrie drevených hranolov. Jeho diela chodia na Slovensko obdivovať návštevníci zo zahraničia, ale povedzme si úprimne, že medzi bežnými ľuďmi boli ťažšie prijaté. Pre nás je to výzva: ukazovať hodnoty tam, kde nie sú viditeľné pre každého.Dizajnérka Ivana Palečková zobrazila školiace centrum navrhnuté v roku 1972. Šikovne zalomený systém átrií umožnil dobré vetranie a presvetlenie z oboch strán. Budovy sú obložené bulharským vápencom (vračanom). Architekt si predstavoval výučbu v plenéri a na letných terasách, šport na ihriskách a oddych v bazéne a saune. V skutočnosti sa o stavbu od začiatku nikto poriadne nestaral a ľudia ju poznajú skôr zanedbanú. To platilo, keď tu bola politická škola pre komunistické kádre, ale aj potom pre školiace zariadenie zdravotníkov.Hore na grafiku sa dostal betónový reliéf od maliara Ivana Vychlopena. Na tejto časti grafiky najlepšie vidíte, ako fungujú ryžové a sójové farby Risomatu. Do žltej sme postupne pridávali ružovú, ktorá presvitá aj mimo reliéfu. Úplne očividná je modrá, keď je samostatne a keď sa kryje s ostatnými.Bolo by skvelé postupne spracovať väčšinu Dedečkových stavieb. Uvidíme, kam nás to zavedie.
.
.
.
#ciernediery @ivpaleckova #risomat #modra #modraharmonia #dedecek #vladimirdedecek #risograph #risography #risoprint #slovakdesign #slovenskydizajn #slovakillustration #slovakart #slovakartist #slovaktypography #slovakarchitecture #slovenskaarchitektura #illustration #architectureillustration #cityillustration #ilustracia #dneskreslim #malba #kresba #slovensko #slovakia #grafika

Instagram post 2307981307572664447_2121738018

ČIERNE DIERY PREVZALA SLOVENSKÁ NÁRODNÁ GALÉRIA
V živote sme si nemysleli, že napíšeme takýto titulok. Oslovila ná Slovenská národná galéria, že by mala záujem odkúpiť do svojej zbierky všetky grafiky Čiernych dier. Že je to veľké rozhodnutie, nech si ho v pokoji premyslíme. Povedali sme, že netreba premýšľať. Grafiky nepredáme, ale darujeme. Všetky.Úprimne, nemyslíme si, že tvoríme vysoké umenie. Ale súdiac podľa záujmu o našu zbierku sa z nej stalo akési kultúrne dedičstvo, kultúrny fenomén. V zahraničí by sa zrejme čudovali, čo sme to na Slovensku vyviedli so zastaranou risografickou tlačiarňou. S japonskou kopírkou na tlač dokumentov ryžovými a sójovými farbami. Ani my by sme pred 6 rokmi neverili, že ku dnešnému dňu vytvoríme 191 grafík pamiatok od 28 slovenských autoriek a 20 autorov, na ktoré sa budú stáť rady.Keďže sme túto situáciu nikdy nepredpokladali, z niektorých grafík sme mali 1 posledný kus. Niektoré nám dokonca chýbali a vy ste nám ich darovali naspäť. Ku dnešnému dňu sme tak Slovenskej národnej galérii odovzdali 185 našich grafík a 4 ďalšie sme zapožičali od súkromných zberateľov na digitalizáciu. SNG sa o ne dobre postará, zapožičia ich na výstavy a uchová, keď už tu my nebudeme.Nič z toho by sa zrejme nestalo bez osobného vkladu riaditeľky @sng_gallery Alexandry Kusej a zástupcov Aukčnej spoločnosti SOGA @julius_barczi a @nina.gazovic Vďaka výstave v SOGA sa diela podarilo skompletizovať a ukázať ich veľkému počtu návštevníkov.Čo to znamená pre nás? Je to veľká pocta. Ale do budúcna budeme fungovať rovnako slobodne ako doteraz :) S grafikami pamiatok za 25 eur, ako by stáli vo svete. Nech si ich môže dovoliť ktokoľvek, kto hľadá vzťah k pamiatkam a kto doteraz nesledoval umelecký svet. A potom nech sa grafiky kľudne vydražia na dobré veci, ak ich na to darujete.Grafiky sme SNG odovzdali v rúškach, takže na fotkách je len Martin Lipták a chýba Michal Tornyai, ktorému všetky diela prešli rukami. A nič by nebolo bez Radka Čepčeka a Ondreja Gavaldu, s ktorými Mišo pôsobil v grafickom štúdiu Kat. Pred 6 rokmi si zmysleli, že by si mohli kúpiť Riso pre zábavu, a takto to dopadlo.@sng_gallery #sng #slovenskanarodnagaleria