Kontakt: www.hodrusskehlbiny.sk, +421903185777
Nadšencov naštvala byrokracia, tak sprístupnili 700-ročnú baňu sami. „Hocaký pamätník s červenou hviezdou vyhlásia za pamiatku, ale bane im nič nehovoria,“ hovorí o pamiatkaroch pán Richard Kaňa, ktorý nás vzal v Hodruši do bane Starovšechsvätých.
Pôvodne sa uchádzali aj o nórske fondy. Súťaž vyhrali, ale potom odstúpili. Financujú si to sami cez banský závod, posledný podnik svojho druhu na Slovensku. Sprístupňujú stáročné chodby, robia si brigády, rekonštruujú. Zoberte si, do akých rôznych priestorov nepúšťajú verejnosť z obáv o bezpečnosť. Rešpekt, že toto v Hodruši prešlo a ešte k tomu svojpomocne.
Sú tu stovky metrov chodieb. Cestou si neustále udierame prilbu o strop. A to nás pustia len do relatívne bezpečnejších miest. Turisti sem chodia aj zo zahraničia. Nie je ich veľa – napokon, baňa nemá takmer žiadnu reklamu – , ale pre sprievodcov pracujúcich na vlastnú päsť je to akurát.
Baňa Starovšechsvätých je považovaná za jednu veľkú učebnicu. Pekne tu vidno, kde pracovali pred stáročiami a kde len nedávno (a ako sa križovali). A sú tu napríklad dlhé úseky kamenných múrov a výstuží. Budovali ich len tak „nasucho“, pokladali kameň na kameň. Predstavte si, že máte nad hlavou balvan, ktorý by vám rozbil lebku, a držia ho len dva priliehajúce kamene. Takými chodbami sa tu prejdete celkom dosť.
Hodruša bola vždy v tieni slávnejších banských miest, do roku 1952 bola súčasťou Banskej Štiavnice. Produkciou zlata a striebra však nezaostávala a patrila medzi tri najvýznamnejšie lokality ťažby na Slovensku. Svedčia o tom aj nepredstaviteľne rozsiahle vydobyté priestory, milióny ton vyťažených a spracovaných rúd, stovky kilometrov labyrintov chodieb a komínov. Svetozár Gavora odhaduje celkovú produkciu hodrušských baní na 50 ton zlata a 1500 ton striebra.
Dejiny a krásy tunajších baní približujú aj knihy Richarda Kaňu, sprievodcu baňou Starovšechsvätých. Keď bude viac času, vyberieme z nich zaujímavé informácie aj pre Čierne diery.
V lete 2014 sa nám podarilo dostať sa aj do bane a aj do banského múzea, ktoré je súčasťou prehliadky. Bol som už v štôlni v B. Štiavnici, ale toto bolo niečo úplne iné, úžasné. Oplatí sa to vidieť a prejsť si aj celú dolinu je tam toho na pozeranie oveľa viac a navyše všetko to tam dýcha históriou baníctva. Slovensko skrýva veľa takýchto nenápadných, ale o to krajších miest, len ich treba objavovať a hovoriť o nich.