Jedna z najkrajších robotníckych kolónií je dobre schovaná pred zrakom ľudí. Lucia Baňa je miestnou časťou Vyšného Medzeva a dostanete sa k nej odbočkou v Počkaji. Dolinu, kde leží, volali Medvedia.
Dedinu tvorí 25 blokov domov – osem na vyšnej kolónii a 17 na dolnej. Rozdeľuje ich budova bývalej školy, dnes domova dôchodcov. Mali tu mäsiarstvo, zelovoc, krčmu, obchod, kino i knižnicu. Kolónia aj budova školy sú národnou kultúrnou pamiatkou.
Elektrifikácia sem prišla omnoho skôr, než do iných oblastí. Pýchou bola vlastná plaváreň a dokonca až dve kolkárne. V jednej sa dá hrať dodnes, podobne ako funguje aj kúpalisko. Natáčal sa tu film Juraja Jakubiska „Postav dom, zasaď strom“.
Odrezaní od sveta
Bane zavreli 1. júla 1970. Odrezali to od sveta, hovoria ľudia. Dnes tu nefunguje žiadny obchod, autobus sem prichádza len málo. Po revolúcii začali ľudia oddeľovať spoločné dvory a dnes ide už o skôr chatársku oblasť.
Väčšina pôvodných obyvateľov už odišla, poslední spomínajú napríklad na bohatý kultúrny život. Zachovať ho aj dnes sa snaží skupina nadšencov, ktorí každoročne organizujú Lucia Baňa Fest.
História ťažby a spracovania železnej rudy v oblasti začína v roku 1255, keď premonštrátsky kláštor v Jasove získal banské oprávnenie. Železná ruda sa spracovávala v okolitých vodou poháňaných hámroch. V priebehu 19. storočia objavili na svahoch údolia rieky Bodva nové náleziska železnej rudy, ale kvôli ich odľahlosti sa o ťažbu najprv nik nezajímal.
Banskú osadu Lucia Baňa založili na jar 1891 a vystavali ju v typickom rakúsko-uhorskom industriálnom štýle. O rok neskôr rok otvorili prvá štôlňu. Majiteľom bola Rimamuráňsko-šalgotarjánská akciová spoločnosť, ktorá bola vtedy najväčšou banskou a hutníckou spoločnosťou na území dnešného Slovenska.
Krátka miestna železnica údolím potoka Borzó do banskej osady vznikla na konci 19. storočia ako odbočka z trate Moldava nad Bodvou – Medzev, a tým sa začal aj rozkvet banského priemyslu. Od začiatku slúžila len pre potreby baní, no neskôr prepravovala aj deti do školy v Medzeve.
Krátko po vyťažení a zatvorení baní trať zrušili, následne 20 rokov pomaly zarastala, až nakoniec koľajový zvršok odstránili a odvtedy teleso trate pomaly pohlcuje príroda.
Banské robotníčky
Od bane Rúfus v Poproči vo vedľajšej doline viedla do Lucia Bane na „Šodroňku“ lanová dráha a vyťažená ruda sa tu triedila od hlušiny. Vyťažený materiál sa sypal na rošty, kde rudu a hlušinu oddeľovali robotníci kladivami. Bolo to nesmierne prašné prostredie. V 30. a 40. rokoch na „Šodroňke“ neboli robotníci, ale robotníčky.
Nachádza sa tu však protiletecký štôlňový úkryt z obdobia druhej svetovej vojny.
Zdroj • Dokument Lucia Baňa
Toto leto som sa tam prvý raz bola pozrieť. Pochádza odtiaľ moja babka. Krásne miesto, teraz skryté v divokej zeleni. Aj keď som tam predtým nikdy nebola, mama mi veľa rozprávala, ako tam jazdila za starou mamou na leto a ako tam bolo krásne. Aj mne sa tam veľmi páčilo. Také kľudné, láskavé, domácke prostredie. Príroda tam človeka objíma za všetkých strán.
doplnujem info k tej cierno-bielej fotografii – fotka je horizontalne otocena, v skutocnosti su domceky na pravej strane udolia (nie lavej), v smere ked sa postupuje hore udolim od Počkaja
Dobrý deň medzev ešte ako dieťa som chodievala na letné prázdniny do tábora na šugov mam tam krásne spomienky.Ale nie to som chcela. Uvažujeme zo svojím mužom že by sme sa chceli presťahovať do medzeva.Zvazujeme kúpiť byť v medzeve.Chcem sa opýtať miestnych ako to je s rómami či ich nieje neprispôsobivých veľa na sídlisku či je tam decká ihrisko.škola,škôlka a aká je dostupnosť autobus kosice medzev.priroda je tam krásna to my je jasné.Sme vášnivý turisti tak o to sa nebojim. Ďakujem medzičasom za info pekný deň s pozdravom Schveizova
Ano ja som ich poznal žila tam zo svojim Synom Janom
Ano ja som ju poznal žila tam zo svojim synom Janom
na lucia banu sme sa chodili v lete kupat pesi cez les popod sodronku
veru spominam na casy ked sme sa ako mali chlapci v lete chodili kupat z poproca pesi popod sodronku .pri ihrisku v poproci sa na sodronke dalo aj povozit bolo to nebezpecne ale nas to neodradilo visiac na vagoniku sa dalo previezt niekolko desiatok metrov
Toto zabudnuté miesto bolo rodisko mojej babky ktorej rodokmeň teraz sledujem. Za slobodna sa volala Remončíkova. Nepoznáte tam niekoho s týmto menom?
Veľmi pekná zabudnutá dedinka. Bol som tam viackrát.
Ano spoznavam ked som bola dieta chodievala som tam dost casto.ale teraz uz nie.bolo tam krasne cez leto vsetko fungovalo jak malo.teraz uz je to zabudnuta dedina.