Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Maurerova vila v Čučme

19. storočie
existujúce

Banícka obec Čučma pri Rožňave ukrýva jeden nevšedný dom. Na svahu nad hlavnou cestou stojí secesná vila, ktorú obýval osobný lekár a priateľ Andrássyovcov Artur Maurer.

Dnes je bohužiaľ už len srdcom obrovského vrakoviska. Krásnu červenú stavbu zo všetkých strán obkolesujú zhrdzavené mecedesy a traktory.

IMG_4114
IMG_4121

Rosenauer Times

Artur Maurer bol polyhistor, mal rozhľad v mnohých vedných odboroch, v politike, kultúre, histórii aj v umení. Svoju prospešnú prácu často vykonával pod pseudonymom Dr. Csucsomi – čítaj Čučomi.

V roku 1877 založil regionálne noviny Rozsnyói Hiradó (Rožňavský spravodaj). Tie sa stali na dlhé roky dôležitým faktorom nielen rožňavského, ale aj vtedajšieho župného verejného života.

Písal príspevky a články z rôznych oblastí – prírodovednej, lekárskej, poľovníckej, historickej, archeologickej, národopisnej, jazykovej, športovej, či literárne kritiky. Noviny viedol 23 rokov, ale vlastníkom ostal aj po roku 1901 a disponoval rozhodujúcim právom.

Rozsnyói Hiradó nazval humorne veľký kancelár gróf Július Andrássy – Rosenauer Times.

IMG_4105

Do Turecka za sultánom

Artur Maurer sa narodil v obci Szepesremete (dnešný Mníšek nad Hnilcom) v júni roku 1844. Otec Juraj pôsobil ako župný lekár v meste Szikszó. Matku, rodenú Matavovszkú, stratil ako 4-ročný. Strednú školu navštevoval v Prešove a gymnázium v Rožňave, kde aj zmaturoval v roku 1862.

V štúdiu pokračoval na lekárskej fakulte budapeštianskej univerzity.  V období rakúsko-pruskej vojny v roku 1866 pôsobil v Budapešti a slúžil v barakoch ako medik.

V roku 1869 ho vláda vyslala do Turecka do mesta Erzerum, kde pôsobil ako lekár. Stal sa sultánovým obľúbencom a viackrát ho aj osobne navštívil. O tomto poverení a získaných skúsenostiach informoval čitateľov vo svojich novinách Rozsnyói Hiradó.

IMG_4111

Z Košíc do Rožňavy

Po návrate dva roky pôsobil v budapeštianskej nemocnici Rokus. Dostal pozvanie do Košíc, aby vykonával prácu súdneho lekára, ktorú aj prijal.

Nastúpil ako okresný súdny a väzenský lekár v Košiciach  a stal sa vedúcou osobnosťou košického spoločenského života a obľúbeným lekárom významných košických rodín. Prispel aj ku vzniku Hornouhorského Múzea.

V roku 1873 si v Košiciach vzal za ženu dcéru rožňavského majiteľa mlyna Karola Schlossera Ludmillu. Prianím rodiny jeho manželky bolo, aby sa presťahovali do Rožňavy, čo aj spravili. Spolu mali tri deti – Oskara, Emmu a Oľgu.

IMG_4119
IMG_4122
IMG_4110

Obľúbenec Andrássyovcov

V Rožňave pôsobil Maurer najprv ako mestský lekár, neskôr aj lekár pracovníkov železníc, baní a na odporúčanie sa stal aj lekárom betliarskej andrássyovskej grófskej rodiny.

Bol nielen ich obľúbeným lekárom, ale aj priateľom a dôverným radcom grófa Emanuela a jeho manželky a neskôr aj grófa Gejzu.

Blízkosť k tejto rodine ho priviedla k myšlienke napísať monografiu o Andrássyovcoch pod názvom Zbierka údajov vzťahujúcich sa na históriu grófskej rodiny Andrássyovcov z Csíkszentkirálya a Krásnej Hôrky.

Pôsobil aj ako lekár evanjelického gymnázia, ako predseda Výboru na ochranu detí, podpredseda Gemerského lekárskeho a lekárnického spolku, člen Celoštátneho lekárskeho spolku. Bol vášnivým poľovníkom a rád športoval – v Rožňave napríklad založil klzisko.

IMG_4108

Veľké zbierky

Bol tiež vášnivým zberateľom starožitností, ktoré uchovával práve vo vile v Čučme. Mal jedinečnú zbierku mincí a medailí, cigár a jednu celú izbu čalúnenú známkami.

Bol aj poslancom mestského zastupiteľstva, podporoval župný a mestský verejný život. Práve dôvera obyvateľov ho postavila od roku 1904 na čelo organizácií, ako bol Konverzačný spolok v Rožňave a Gemerská sporiteľňa.

Vo svojej vile zomrel 22. októbra 1907 vo veku 63 rokov v prítomnosti svojho kamaráta Jánosa Schmidta, s ktorým si často hrával karty. Rodinnú hrobku má na rožňavskom cintoríne, no je v dezolátnom stave, chýba aj tabuľka s menami pochovaných.

IMG_4104

Po Maurerovi Hronec

Vilu neskôr obýval aj iný významný človek – matematik Jur Hronec, ktorý sa narodil v neďalekom Gočove, kde je aj na vlastnú žiadosť pochovaný.

Napriek tomu, že vyrastal v skromných pomeroch na Gemeri, po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži a stal sa z neho významný vedec.

jeho zápiskov vyberáme: „V Čučme pri Rožňave sme trávievali prázdniny, kde ma navštevovala aj moja rodina z Gočova, t.j. potomkovia po mojich bratoch. V Maurerovej vile, ktorú zdedila moja manželka, bola jedna izba o rozmeroch päť krát šesť metrov celá oblepená známkami. Bolo ich tam viac ako tri milióny kusov. Vraj jedna z najväčších zbierok známok v Európe.“

Zdroje • majgemer.sk • Eva Lazárová, Múzejné noviny

komentárov 6

  • Ja som tu prežila krásne detstvo.

  • Vo vile bývala moja stará mama, vyrastala tam moja mamka so sestrou, patrila nám jedna štvrtina, zvyšok obývala iná rodina. Strávili sme tam vnúčatá nádherné detstvo, vila bola nádherná, ešte teraz počujem praskať schodisko, cítim tú zimu, ako sme chodili cez celú chodbu na „vnútornú latrínu“, počujem tiecť vodu na chodbe do smaltovaných hrncov, kam sme po ňu chodili, na tie ťažké vedrá uhlia, po ktoré sme museli chodiť do šopy, na zemiaky do pivnice, na obrovskú záhradu, plnú ovocných stromov, na hojdačku na jej konci, na cestu do obchodu, popri domu, na psa Punťa, s ktorým sme vyrastali a tak by som mohla pokračovať ešte dlho, dlho. Žiaľ, neboli sme jediní vlastníci, vila bola stará, pýtala si strašne veľa investícií, tak sme ju predali. Neskutočne ma to mrzí, spomienky sú nádherné a o to je to smutnejšie, keď sa teraz dočítam, že sa tam z toho teraz stalo vrakovisko. Bola som sa tam pozrieť teraz v lete, všetko zarastené, oplotené, stromy, ktoré si pamätám vyrúbané, z cesty vidím nejaké plechové hangáry a je mi do plaču. Kiež by sa našiel niekto, kto by tomu vniesol novú dušu, zachránil to, opravil, zrekonštruoval a mal to rád, ako ja. Tomu by som bola fakt rada… Nikdy nezabudnem

  • Kamarat spominal, ze v Cucme vam radi miestni poskytnu cislo na syna sucasneho majitela vily. Ten nema problem dobehnut ak je nablizku a ukazat vilu (aspon zvonka) zvedavcom. Boli tam aj so skolskym vyletom, dozvedeli si aj cosi o uz neexistujucej zbierke znamok aj o snoch, ako vilu premenit na muzeum.

    Zial, zevraj sa tento syn majitela postazoval aj na kadejakych dobrodruhov, co sa mu do vily uz vlamali a ukradli stade rozne starozitnosti. Bolo by dobre, aby Cierne diery upozornovali aj na to, ze do cudzieho majetku sa bez povolenia nelezie a neberu sa stade predmety.

    Inak super praca, priatelka je z Roznavy a ja ako Bratislavcan som nadseny z kras Krasu a Gemeru 🙂

  • Edita kušnierová 22. októbra 2018

    V časoch, keď tam chodieval akademik Hronec, patrila vila jeho svokrovi, profesorovi evanjelického gymnázia v Rožňave – volal sa Schuster. J. Hronec s manželkou tam trávievali prázdniny. Je to, žiaľ, súkromný majetok (majiteľa trochu poznám) a v tejto veci som už kontaktovala aj starostu obce, aby vilu odkúpil – no, nemal veľkú chuť. Rozhodne je to čarovné miesto a treba to zachrániť. Stará Čučma na kopci nad zvonicou, ktorá bola kedysi baníckou klopačkou, pri trochu dobrej snahy by mohla súperiť s Vlkolíncom.

  • Šli sme navštíviť toto miesto, dostanete sa ale iba pred bránku, odkiaľ toho veľa nie je vidno. Každopádne, Čučma je veľmi čarovná, a aj iné domy sú hodné návštevy dedinky. Dik za tip 🙂

  • A, kde skoncili tie zbierky znamok. A dnes je bufova v suktomnom vlastnictve ci????

    Pridaj komentár