Marianna mlyn bol v minulosti známy ako Mišurech mlyn a vlastnila ho spoločnosť Jozef Mišura a spoločníci. Slúžil na hrubé mletie a mleli sa tu takzvané geršle. Odtiaľ pochádza aj prezývka jedného z členov rodiny – geršlár.
Tak tomu bolo až do času, keď pokladník spoločnosti utiekol s peniazmi do Ameriky. Mlyn následne zobrala banka a ustanovila tam správcu, ktorý postavil v časoch druhej svetovej vojny sklad a za ním aj pílu.
Mlyn bol spočiatku elektrický, no cez vojnu ho upravili na parný. Dôvodom netradičného kroku boli časté výpadky elektriny. Ešte pred niekoľkými rokmi bolo na mieste torzo parného stroja s obežným kolesom s priemerom štyri metre a hmotnosťou 22 ton, spomína Jaroslav Mišura.
Po vojne už mlyn neslúžil svojmu účelu a od roku 1961 tam mala sklady Tesla Piešťany. Budova slúžila na čistenie a morenie obilia až do stavby objektu Tesly na Vrbovskej ceste. Potom boli v areáli mlyna dielne autodopravy Poľnonákupu. Od 1991 bol priestor opustený a nepoužívaný, občas prenajatý na skladovacie účely.
Dominantná stavba napriek svojmu technickému rázu nesie jasné prvky romantizmu. Táto vysoká budova slúžila ako sýpka, sklad či pozberová linka a staršia nízka budova povedľa skrývala samotný mlyn.
Ten postavili ako väčšinu takýchto budov – mala skoro štvorcový pôdorys, hrubé múry na pevných základoch a pevné drevené stropy na masívnych trámoch, ktoré mali uniesť obrovskú váhu mlecích strojov a ich vibrácie.
Od roku 2016 prechádza celý areál rekonštrukciu, ktorá zachováva pôvodný vzhľad sýpky. Investor predpokladá vytvorenie kancelárií a bytov.
v supise vodnych diel CS Republiky z roku 1936 sa uvadza Piestany 31, Jos. Slezarik, mlyn, 2 kola na strednu vodu. Druhy mlyn na potoku Dubova prevadzkoval Gaspar Kudlac na adrese Piestany 17/19
No a na záver identifikácia mlyna, to je tá biela budova s červenou strechou….To je snáď všetko.
A ešte jedna informácia, nejestvujú dediči vlastníckych práv k uvedenému mlynu. Mlyn prepadol ešte pred vojnou pravdepodobne banke po tom čo, podľa ústneho podanie, utiekol pokladník spoločnosti do Ameriky aj s peniazmi.
Ten miestny historik má nesprávne informácie. V Piešťanoch boli dva mlyny vodné, Kudláčov a Jeklov. Je pravda, že tento mlyn bol blízko potoka, ale nikdy s tým potokom nemal nič dočinenia. V danej oblasti bol navyše stav pre Jeklov mlyn, žiadne ďalšie využitie potoka nebolo možné a ani realizovateľné. Pozostatky rozsiahlych vodných stavieb uvedených mlynov je dodnes možné vysledovať, aj keď na ich mieste sú teraz cesty.
Mám ešte jednu prosbu, dlhodobo sa zaujímam o osud zmienených reliéfov. Za 25 rokov som dostal rôzne informácie, nič sa však nepotvrdilo. Požiadal som o informáciu priamo Poľnohospodárske múzeum, ani mi neodpovedali. Škoda. Ak máte overenú informáciu poprosím vás o prameň.
Ešte doplnenie k zmienke o Slezárikovom mlyne. Slezárikov mlyn sa uvádza ako vodný mlyn.
Mišurech mlyn bol elektrický – neskôr parný. Pri porovnaní rôznych prameňov mi vychádza, že Slezárikov mlyn by mohol byť Jeklov mlyn, ale to by mohol potvrdiť niekto z rodiny Jeklovcov.