Close

Spoznávame zabudnuté miesta Slovenska

Vysoká pec Tri Vody

1873
zrekonštruovaná

V zalesnenej doline pod masívom Ľubietovského Vepra, v katastri obce Ľubietová, sa nachádza zrekonštruovaná vysoká pec, v ktorej sa kedysi vyrábalo surové železo a odlievali sa v nej rúry, kachle, železný riad aj delové gule.

Občas ju mylne priraďujú k Osrbliu namiesto Ľubietovej a pokladajú ju za prvú vysokú pec v Uhorsku. Ako nás upozornilo občianske združenie Libetha, prvá uhorská vysoká pec vznikla v roku 1692 v ľubietovskej časti Huta, a nie v Troch Vodách. Po nej sú viditeľné už len pozostatky.

Ložiská železnej rudy sa v oblasti za Veprom – Červená jama našli v roku 1793. Vysokú pec v Troch Vodách začali stavať v roku 1795 dvaja členovia ťažiarskeho spolku Ľubietová. Do prevádzky ju uviedli až začiatkom 19. storočia.

Bohaté, skoro nedotknuté prastaré lesy boli výhodnou zásobárňou dreva na výrobu vysokopecného paliva – drevného uhlia. Horské potoky z dolín Hámorná a Prostredná zase poskytli dostatočnú silu vody na pohon dúchadla vysokej pece.

csm_D_Tri_vody_vysoka_pec_jpg_c4d2bee019
69323025

Pec produkovala surové železo. Časť sa odvážala na ďalšie spracovanie do erárnych hrončiarskych železiarní, menšia časť železa sa použila na odlievanie liatinových výrobkov do foriem priamo z pece.

Odlievali tu aj delové gule použité v uhorskej revolúcii 1848-49.

V roku 1835 podnik odkúpil podnikateľ Daniel Prihradný zo Spišských Vlách. Bane i železná huta Tri Vody sa stali súčasťou väčšieho železiarskeho komplexu Tri Vody-Bujakovo, ktorý surovým železom zásoboval výhradne svoje hámre a valcovne v Bujakove pri Brezne.

V rokoch 1867-68 uskutočnil Prihradný rozsiahlu rekonštrukciu svojho železiarskeho komplexu, v rámci ktorej pec Tri Vody prestaval na väčšiu kapacitu.

V roku 1873 bola už táto pec zastaralá a výrobu v nej zastavili. Pracovala skoro 80 rokov. Výrobu v Bujakove zatvorili v roku 1901.

Ostatné objekty železiarne pri požiari v roku 1882 vyhoreli a pri výstavbe úzkokoľajnej železnice v roku 1917 odstránili ich zvyšky.

Pozostatky vysokej pece zrekonštruovali a zakonzervovali v roku 1974 zásluhou Okresnej pamiatkovej správy v Banskej Bystrici. Objekt je chránenou kultúrno-technickou pamiatkou.

Zachovaná pec z lomového kameňa má pôdorys v základe s rozmermi 8,5 x 8,5 metra, rovnaká je aj výška. Kruhová šachta vo vnútri pece má priemer od 2,5 metra do 3 metrov.

16-pec-tri-vody

• Zdroj: Mlynka L., Haberlandová K.: Kultúrne krásy Slovenska: Technické pamiatky •

komentáre 2

  • Lubietovec 12. februára 2021

    Ako je možne, že TRI VODY patria Osrbliu…? Aj podla starej katastralnej mapy z roku 1866 boli TRI VODY v majetku Lubietovej…Priehradny Tri vody nekupoval…bol len spravca,,,V rokz 1890 je podla gruntovnej knihy Priehradny zapisany ako vlastnik len na jednej parcele…Priehradny ako stravca organizoval rekonštrukciu Troch Vôd…a nasledne da dali TRI VODY koli komkurencii zavriat,,,Od tej doby boli lubietovske bane na Troch vodach zavrete a ludia poprepuštani z prace…

  • Klara Salzmann 11. februára 2019

    V roku 1983 v rámci prvého tábora Záchrany Čiernohronskej lesnej železničky tu bol v miestnej horárni jeden z pracovných táborov. Účastníci pracovali v lese, z ich zárobku bol financovaný hlavný tábor vo Vydrovskej doline na Čiernom Balogu.

    Pridaj komentár